V jedno chladné zimné ráno v New Yorku v roku 1902 Mary Anderson cestovala električkou a všimla si, že vodič neustále zastavuje, aby zotrel sneh a ľad z čelného skla. Tento neustály problém ju priviedol k myšlienke vynálezu, ktorý by umožnil vodičom čistiť sklo bez toho, aby museli zastaviť. Po návrate domov začala pracovať na návrhu zariadenia, ktoré by bolo jednoduché, ale efektívne.

Mary Anderson navrhla mechanizmus pozostávajúci z gumenej lišty pripevnenej na kovovom ramene, ktoré by sa pohybovalo cez čelné sklo. Tento mechanizmus by bol ovládaný páčkou zvnútra vozidla. V roku 1903 si dala patentovať svoj vynález pod názvom „mechanické stierače“. Jej nápad bol síce jednoduchý, no jeho realizácia priniesla revolúciu v bezpečnosti a pohodlí vodičov.

Napriek jasným výhodám, ktoré stierače prinášali, spočiatku neboli prijaté s veľkým nadšením. Automobilové spoločnosti a verejnosť boli skeptické. Mnohí si mysleli, že stierače budú vodičov len rozptyľovať a znižovať ich pozornosť pri riadení. Anderson mala problémy s presvedčením výrobcov automobilov, aby jej vynález začlenili do svojich vozidiel.

Napriek počiatočným ťažkostiam sa stierače postupne začali dostávať do širšieho povedomia. Keď sa ukázalo, že skutočne zvyšujú bezpečnosť na cestách, ich popularita rástla. Automobiloví výrobcovia začali stierače začleňovať do štandardnej výbavy svojich vozidiel. Vynález Mary Anderson sa ukázal ako neoceniteľný prínos pre vodičov po celom svete.

Prvé vozidlá, ktoré boli štandardne vybavené stieračmi a zároveň aj ostrekovačmi čelného skla, boli Triumph Gloria a Vitesse z roku 1935. Bol to vákuovo ovládaný systém a iba uzavreté verzie auta dostali takúto technológiu – od tých, ktorí si kúpili auto s otvorenou strechou, sa pravdepodobne očakávalo, že len vystrčia hlavu cez hornú časť čelného skla, aby videli na cestu.

Od prvého patentu Mary Anderson prešli stierače mnohými vylepšeniami. Z pôvodných mechanických stieračov sa stali elektrické a automatické systémy, ktoré dnes poznáme. Moderné stierače sú schopné automaticky reagovať na dažďové kvapky a upravovať svoju rýchlosť podľa intenzity dažďa, čo ešte viac zvyšuje bezpečnosť a komfort vodičov.